Veľmi veľa ľudí si spája medovinu s vianočnými trhmi a jarmokmi, kde nezriedka dostanete sladký alkoholický nápoj nevalnej kvality, ktorý častokrát medovinou ani nie je, iba sa tak prezentuje. Poznáme to všetci. Takéto produkty dávajú medovine poriadne po krížoch a kazia jej renomé. Tisíckrát som v pivnici počul: „Nie, medovinu mi nedávajte. To je sladká žbrnda“. Vo veľkej väčšine prípadov ide o človeka, ktorý pozná medovinu z „no name“ stánku na jarmoku. Keď sa takýto „rebel“ nakoniec na medovinu nechá nahovoriť, tak spravidla ostane veľmi prekvapený z toho, čo mu pristálo v pohári a z pivnice si okrem vína nezriedka odnesie aj fľašu medoviny. Po týchto skúsenostiach už neznámym návštevníkom nehovorím dopredu, keď im nalievam medovinu. Šetrím tým čas, ktorý by som inak strávil lámaním predsudkov.

A teraz k tej sladkej chuti. Pravda je, že väčšina medovín nie je suchá. Sú aj také, ale tým sa teraz venovať nebudem. Tie vám ústa určite nezalepia. Problém sladkých medovín nie je zvyškový cukor a sladká chuť. Sladkosť je prirodzená a želaná vlastnosť medoviny ako takej. Všetci ju očakávame. Nepríjemné je, keď je sladká moc a cukor prebije všetky ostatné chuťové vnemy a vy necítite nič len sladko v puse. Vtedy vám medovina naozaj ústa zalepí. Ale to určite nie je cieľ. Dobrá medovina je ako dobrý dezert. Ponúkne vám harmónia chutí položenú na primerane vysokom sladkom vankúši, kde vás ani neomína hrášok ani sa nestrácajú dôležité chuťové nuansy.