100 najlepších slovenských vín, ktoré by mali reprezentovať slovenské vinárstvo a vinohradníctvo. Je to ale naozaj reprezentatívna vzorka, ktorá si zaslúži prívlastok „národný“?

Moja predstava Národného salóna vín, ktorú nikomu nevnucujem, je prehliadka vín, kde sú pomerne zastúpené všetky významné vinárske regióny Slovenska od Sobraniec až po Skalicu. Miesto, kde spoznám osobitosť, tradície a charakter jednotlivých regiónov. Miesto, kde zistím, či mi viac konvenuje Frankovka zo Strekova, Tekova alebo z Malých Karpát. Miesto, ktoré ma naštartuje vydať sa na vinárske potulky po Slovensku. Miesto, ktoré vrelo odporučím ako zastávku s poradovým číslom jedna každému zahraničnému milovníkovi vína, ktorý sa rozhodne spoznávať slovenské vinohradníctvo a vinárstvo.

Bohužiaľ NSV nič z vyššie uvedeného neponúka a ani k ničomu nemotivuje. Namiesto reprezentatívnej vzorky slovenských vín tu nájdete stovku prevažne technologických vín, ktoré boli vybraté v anonymných degustáciách len na základe úzkej škály senzorických vlastností. Výsledkom takto postavených kritérií je neúplná a pomerne sporná skladba vín. Veľa zaujímavých vín totiž nemá v NSV zastúpenie, veľa vín sa tu opakuje a veľa vín je v podstate bezmenných, bez jasnej a čitateľnej väzby na vinohradnícky región.

Salón vín s prívlastkom „národný“ by mal mať vyššie ambície. Nemal by fungovať centralisticky, nemal by si uzurpovať právo na definovanie kritérií, podľa ktorých sa vína vyberajú. Namiesto toho by mal spolupracovať s oblastnými vinárskymi spolkami a samotný výber vín nechať plne v ich kompetencii. Vína do Národného salónu by totiž mali nominovať tí, ktorí najlepšie poznajú daný región, tradície, charakter a potenciál miestnych vín. A to nie je nikto iní, ako vinári, ktorí žijú a pracujú v danej vinohradníckej oblasti. Tiež by sa nám nepáčilo, keby nám Brusel vyberal Prezidenta 😊

Po 15 rokoch existencie salóna azda dozrel čas sa poobzerať okolo seba a zamyslieť sa, či by sa predsa len nedalo s touto inštitúciou niečo urobiť. Ponúkajú sa dve možnosti. Prvá, ambiciózna, je zapracovať na novom štatúte, ktorý by zabezpečoval, že tam naozaj bude reprezentatívna vzorka slovenských vín. Druhá, sebareflexívna, by zo svojho názvu aspoň vypustila pomenovanie slovenský, aby návštevníci neboli uvádzaní do omylu a nemali prehnané očakávania. Pravdepodobne sa ale nezmení nič a ďalej sa budeme tváriť, že tu máme parádnu výkladnú skriňu slovenského vinárstva.